नमस्कार मित्रांनो,
मी रुपेश जाधव, तुमच्या हक्काच्या Rupeshfinancialexpert.in या प्लॅटफॉर्मवर तुमचं स्वागत करतो.
GST मध्ये काही संकल्पना अशा आहेत ज्या कायदेशीरदृष्ट्या खूप महत्त्वाच्या आहेत, पण चुकीच्या समजुतीमुळे मोठ्या प्रमाणावर non-compliance होते. त्यामध्ये Bill To – Ship To Concept आणि Job Work प्रक्रिया या दोन संकल्पना विशेष महत्त्वाच्या आहेत.
या लेखामध्ये आपण या दोन्ही विषयांची माहिती कायदा, उदाहरणे आणि practical issues यांच्या आधारे सविस्तरपणे समजून घेणार आहोत.
🔹 महत्त्वाची नोंद (English शब्दांबाबत)
GST कायदा, rules आणि notifications हे मुळात English मध्येच drafting केलेले आहेत. त्यामुळे:
- Bill To – Ship To
- Job Work
- Place of Supply
- Principal, Job Worker, ITC
हे शब्द मराठी GST blog मध्ये वापरणे पूर्णपणे योग्य, professional आणि Google-friendly आहे.
📌 उलटपक्षी, हे शब्द जबरदस्तीने मराठीत बदलल्यास अर्थ बिघडण्याचा धोका असतो.
भाग 1️⃣ : Bill To – Ship To Concept under GST
1. Bill To – Ship To म्हणजे काय?
Bill To – Ship To transaction म्हणजे असा व्यवहार ज्यामध्ये:
- मालाचा bill (invoice) एका व्यक्तीच्या नावाने काढला जातो (Bill To)
- पण माल प्रत्यक्षात दुसऱ्या व्यक्तीकडे पाठवला जातो (Ship To)
हा प्रकार सामान्यतः third-party transactions मध्ये आढळतो.
2. कायदेशीर तरतूद (Legal Provision)
ही संकल्पना IGST Act, 2017 – Section 10(1)(b) अंतर्गत येते.
या section नुसार:
- जर मालाची विक्री movement दरम्यान किंवा movement पूर्वी
- documents transfer करून किंवा अन्य प्रकारे केली गेली
तर final recipient चं location हेच Place of Supply मानले जाते.
3. Interstate की Intrastate? (Tax determination)
Bill To – Ship To व्यवहारात:
- Supplier आणि final recipient वेगवेगळ्या State मध्ये असतील
तर:
- माल same State मध्ये deliver झाला असला तरी
- transaction Inter-State supply मानला जातो
- आणि IGST लागू होतो
4. Practical Example (स्पष्ट समजण्यासाठी)
उदाहरण:
- Supplier: महाराष्ट्र (MH)
- Bill To Customer: महाराष्ट्र (MH)
- Ship To Customer: पश्चिम बंगाल (WB)
या व्यवहारात:
📄 Invoice – 1
- Supplier (MH) → Bill To Customer (MH)
- CGST + SGST
📄 Invoice – 2
- Bill To Customer (MH) → Ship To Customer (WB)
- IGST
📌 मालाची movement एकदाच होते, त्यामुळे:
- एकच E-Way Bill तयार केला जातो
- तो Supplier किंवा Bill To party कडून generate केला जाऊ शकतो
भाग 2️⃣ : Job Work अंतर्गत GST प्रक्रिया
5. Job Work म्हणजे काय?
CGST Act, 2017 – Section 2(68) नुसार:
“Any treatment or process undertaken by a person on goods belonging to another registered person.”
यामध्ये:
- मालाचा मालक = Principal
- प्रक्रिया करणारा = Job Worker
Job Worker registered किंवा unregistered असू शकतो.
6. Goods पाठवण्याची प्रक्रिया
- Principal थेट Job Worker कडे goods पाठवू शकतो
- किंवा Principal → Job Worker → दुसरा Job Worker
📌 या दोन्ही परिस्थितीत Input Tax Credit (ITC) उपलब्ध राहतो.
7. Goods परत येण्याची कालमर्यादा (Time Limits)
- Inputs: 1 वर्षाच्या आत परत यावेत
- Capital Goods: 3 वर्षांच्या आत परत यावेत
जर ही अट पूर्ण झाली नाही तर:
- त्या goods ना deemed supply मानले जाते
- आणि GST लागू होतो
- मूळ challan हाच invoice मानला जातो
8. Challan प्रक्रिया (Rule 55)
Job Work साठी:
- Challan तयार करणे अनिवार्य आहे
- Challan triplicate मध्ये काढावा लागतो
जर goods:
- एका Job Worker कडून दुसऱ्याकडे जात असतील
तर:
- Principal किंवा Job Worker challan issue करू शकतो
9. ITC-04 Return (Section 143 / Rule 45)
Principal ने:
- Job Worker कडे पाठवलेले goods
- परत आलेले goods
- दुसऱ्या Job Worker कडे पाठवलेले goods
याची माहिती GST Return Form ITC-04 मध्ये द्यावी लागते.
📌 योग्य records ठेवण्याची संपूर्ण जबाबदारी Principal वर असते.
10. Waste & Scrap treatment
- Job Work दरम्यान निर्माण झालेला waste / scrap
- Job Worker registered असल्यास:
- तो थेट tax भरून विकू शकतो
- Job Worker unregistered असल्यास:
- Principal नेच तो supply करावा लागतो
निष्कर्ष (Conclusion)
Bill To – Ship To आणि Job Work या संकल्पना GST audit आणि litigation च्या दृष्टीने अत्यंत संवेदनशील आहेत. योग्य understanding, documentation आणि compliance ठेवल्यास:
- Tax disputes टाळता येतात
- ITC blockage कमी होते
- Business smoothly चालतो
Link-https://rupeshfinancialexpert.in/mr/gst-meaning-history-registration-marathi/
Related GST Articles=https://rupeshfinancialexpert.in/mr/performance-retention-and-purchase-order-issues-gst/
